Z nedostatku nášho času či trpezlivosti niekedy deťom pripravíme pôdu pre obmedzujúce návyky a závislosti. Ako ich potom odbúrať, aby potomkov zbytočne neblokovali? A čo keď sa ich deti zbaviť vlastne ani nechcú?
Môj trojročný syn pôjde od septembra prvýkrát do škôlky a neviem si trochu rady s jeho jednou malou závislosťou. Je totiž zvyknutý zaspávať s fľašou mlieka v ruke. Ešte som ho to neodnaučila a ani úplne neviem, ako to z večerných rituálov vypustiť. Keď mu ju niekedy zámerne nedám s tým, že vyskúšam, či náhodou nezabudne, začne za chvíľu kričať a jeho krik sa stupňuje, až kým mu nevyhoviem. Ako ho to odnaučiť? Ono sa to totiž navyše spája s tým, že mu musíme na noc ešte dávať plienku, pretože toľko mlieka mu, pochopiteľne, naplní močový mechúr a na cikanie sa neprebudí. Ďakujem za radu.
Dobrý deň, ako už zaznelo v titulku: „z nedostatku času a trpezlivosti rodičov vznikajú u detí často návyky, ktorých sa neskôr môžu ťažko zbavovať“. Osobne nemám problém s voľnou výchovou ako alternatívnym prístupom k výchove dieťaťa, ale ako to už v živote chodí, vo všetkom je potrebná určitá rovnováha, teda aj tzv. „voľná výchova“ by mala byť vyvážená určitými hranicami a pravidlami, v ktorých je možné formovať zdravé návyky. Myslím si, že pitie z fľašky v tomto veku nie je vhodné. Bohužiaľ som sa s tým v posledných rokoch stretla aj u oveľa starších detí. Treba pochopiť podstatu tejto veci. Fľaka, plyšáčik alebo čokoľvek iné, čo dieťa vyžaduje, sú často záchytným predmetom, ktorý deťom pomáha cítiť sa bezpečnejšie a to nielen pred spaním, ale niekedy aj po celý deň.
Skúste sa zamyslieť, ako u vás prebiehajú prípravy dieťaťa na odpočinok, či máte nejaké rituály, ako napríklad rozprávanie sa, čítanie rozprávok, maznanie a pod. Dajte dieťaťu napiť len z pohára alebo hrnčeka a pokúste sa mu vysvetliť, že fľaška je pre bábätká a on už bude veľký školáčik. Najlepším prvkom výchovy je pre dieťa určitý vzor. Vzorom môže byť práve škôlka, kam teraz začne chodiť, pretože tu deti získavajú tie návyky, ktoré rodičia často ignorujú. Poprípade pomôže čas (napríklad i noc) strávený u rovnako starých kamarátov, ktorí majú tieto návyky už zvládnuté. U nás v škôlke podobné trápenie rodičov vyrieši príklad kolektívu a dôslednosť. Rodičia sú často prekvapení, že ich dieťa to zvládne už v prvých dňoch. Chce to pevnú vôľu, ale nebojte sa, čas, ktorý do dieťaťa investujete, sa vám raz (veríme, že veľmi skoro) mnohokrát vráti.
Je normálne, že môj jedenásťročný syn chce byť „youtuber” a stále sedí pri počítači? V podstate ho nič iné nezaujíma, s kamarátmi chodí von len občas. Ale zato stále pozerá na nejaké videa údajne slávnych „youtuberov” a preberá ich hlášky. Nemôžem ho vôbec prinútiť k tomu, aby sme šli napríklad jazdiť na bicykli a niekedy mi idú tie jeho pokriky, ktorými parafrázuje svoje idoly, dosť na nervy. Ako sa mám zachovať? Bojím sa, že raz nebude schopný žiť svoj vlastný život a bude sa len ponárať do vyumelkovanej komunikácie na sieťach.
Dobrý deň,
ďakujem veľmi za prínosnú otázku, vďaka nemu som sa teraz naučila nové slovo. Moje deti sú totiž odrastené a na nič podobné sa nepozerajú, tak som si od nich a mojich mladších kamarátok nechala vysvetliť, čo to je „youtuber“. Musím vás v prvom rade upokojiť, že nie ste jediná, kto rieši podobný problém. Bohužiaľ tu vidíme priamy generačný rozdiel. Kým rodičia sledujú v televízii lacnú zábavu, trávia čas na internete alebo zdieľajú svoj život na sociálnych sieťach, deťom to zakazujú, a tak mladí hľadajú na YouTube svoj zdroj zábavy. Nemožno im teda primárne vyčítať, že sa na YouTube pozerajú a bavia sa tým. Osobne by som sa snažila syna pochopiť, napríklad aj za cenu, že sa na pár videí od jeho obľúbeného „youtubera” pozriete spoločne. Skúste porozumieť, čo sa mu na jeho obľúbených „youtuberoch” páči. Opýtajte sa ho, aké témy ho zaujímajú, čo on sám by chcel zdieľať s ostatnými, ak by bol „youtuberom”.
Pokúste sa v rodine zmeniť návyky, hľadajte cestu ku koníčkom, ktoré dieťa nielenže zdvihnú od počítača, ale pomôžu mu napríklad natočiť zaujímavé videá z vašich aktivít a zážitkov.
Zdroj úvodní foto: Thinkstock