Detská duša je citlivá a nikdy nevieme, čím sa nášho potomka môžeme nechtiac dotknúť. Niekedy taká krivda spustí rad ďalších problémov. Ako jednať s dieťaťom nezvládnuteľným či s tým, ktorému ublížil rozvod? Poradíme Vám.
Na Vaše otázky odpovedá PhDr. Ľubica
Kurucová z agentury Avedonna.
Dobrý deň, mám tri deti vo veku sedem, šesť a tri roky. Najstaršia je dcéra, obaja mladší sú chlapci. A práve so starším šesťročným synom mám v poslednej dobe veľké problémy. Odmieta počúvať, je tvrdohlavý, neuznáva autority, dokonca ani v skaute, ani v škôlke. Stále sa uráža a niekedy plače kvôli hlúpostiam. Je to len nejaká fáza obdobia vzdoru? A ako ju prekonať? Alebo sa tak správa preto, že žiarli na ostatných súrodencov? Ako mám k nemu pristupovať? Mám byť prísna, alebo sa s ním skôr porozprávať? Nechcem mu nejako psychicky ublížiť, ale niekedy ma jeho reakcia privádza k šialenstvu. Zvlášť, keď sa pri tom musím venovať aj ďalším deťom.
Ďakujem za radu,
Andrea
Milá mamička, je to len dôkaz, že dieťa sa rodí ako individualita. Je proste svoj. Iste, komunikovať a porozprávať sa s ním je v poriadku, ale bojím sa, že jeho mentalita je zatiaľ mentalitou šesťročného chlapčeka. Žiarlivosť a presadzovanie sa medzi súrodencami môžu byť príčinou, ale skôr je nutné si priznať, že je iný, svoj. Takže, moja rada je, korigovať jeho správanie výchovnou metódou – pochvala a disciplinárny trest. A ďalšia rada je navštíviť pedagogicko-psychologickú poradňu, kde dostanete konkrétnu, odbornú pomoc. Držím Vám palce.
Dobrý deň, mám nasledujúci problém: s manželom sme päť rokov rozvedení a myslím, že sme sa rozišli pomerne v dobrom. Máme spolu dvanásťročnú dcéru, ktorá k otcovi jazdí každý druhý víkend. V poslednej dobe sa ale od otca vracia mrzutá a vôbec sa jej k nemu jazdiť nechce, aj keď sa skôr tešila. Otec vraj do nej stále rýpe a navyše jej vadí jeho nová partnerka. Lenže podľa nariadenia súdu k nemu musí. Vôbec neviem, čo s tým. A tak rozmýšľam, či mám situáciu riešiť s psychológom alebo sociálkou. Nechcem, aby musela byť niekde, kde sa necíti dobre. Ale predsa len, je to otec.
Ďakujem,
Eva
Vážená mamička, radím Vám navštíviť psychológa, ale informovať aj sociálny odbor. Vaša dcérka je vo veku, kedy si už sama, po dohode so sociálnou pracovníčkou, určí, ako často bude navštevovať svojho otecka. Potom súd rozhodne o prípadnej zmene návštev u otca. Chápem Vašu dcérku, partnerka otecka je pre ňu cudzia osoba a môže sa tak u nej prejavovať žiarlivosť. Má pocit, že ju okráda o emócie otca. Ale toto zistí psychológ a poradí, ako ďalej.
