„Mami, ako vznikajú deti?“
Deti sú veľmi zvedavé a svojimi otázkami vedia rodičov často potrápiť. Najmä témy intímneho charakteru bývajú veľkým strašiakom. Netreba sa nechať zaskočiť, ak sa vás dieťa raz opýta, ako prišlo na svet. Vaša reakcia je veľmi dôležitá a teórie o bocianovi nemusia vždy dopadnúť najlepšie. Kedy a ako komunikovať so svojim dieťaťom o sexe, sme sa opýtali psychologičky a spoluautorky Psychológie pre milujúcich rodičov PhDr. Jany Zemandl, PhD.
1. Je vhodné s deťmi komunikovať o tom, ako prišli na svet?
Asi nebude pre nikoho prekvapujúce tvrdenie, že o sexe treba komunikovať. Rodič je pre dieťa v prvých rokoch vševediaci a všemocný. Dieťa je zvedavé a ak sa nám jeho dôveru nepodarilo potlačiť už v prvých rokoch, referuje samoskúmanie rodičom a obracia sa na nich so svojimi „prečo“. Tak ako v iných otázkach, aj tu odporúčam partnerský vzťah. Deti zásadne neklameme, nevymýšľame si nepravdy. Vhodným spôsobom sa dá s dieťaťom komunikovať o každej téme. Odpovieme mu len na tú časť, na ktorú sa pýta a spôsobom, ktorý je primeraný. Už trojročnému dieťaťu napr. môžeme povedať zjednodušenú verziu, že dieťatko narastie v maminke z vajíčka. Komunikujeme časť pravdy a neskôr, keď prejaví záujem a pripravenosť nie je problém túto verziu rozšíriť.
2. Kedy je vhodné začať komunikovať s deťmi o sexe?
- Deti sú zvedavé a samé prídu s otázkami o sexe. V mnohých rodinách prinesie narodenie súrodenca otázky spojené s reprodukciou. Keď sa dieťa začne pýtať má už pravdepodobne svoju teóriu. Môžeme otázku otočiť a tak mu pomôžeme utriediť si vlastné myšlienky plus zistíme, nakoľko je zorientované.
3. Ako navodiť vhodnú situáciu na tému?
Nič špeciálne netreba len to, čo platí vždy. Venujme dieťaťu sústredenú pozornosť. Vhodnejšie je nerušené prostredie. Ak by takáto otázka padla v obchode pri pokladni, môžeme ju presmerovať na neskôr, ale pravdepodobne si aj deti vyberú vhodnejší čas a miesto.
4. Aký spôsob komunikácie zvoliť?
Je vhodné otočiť otázky a nechať dieťaťu priestor sa zamyslieť, napr.:
„Mami odkiaľ prichádzajú deti?“
„Odkiaľ myslíš?“
„Kupujú sa v obchode.“
„Videla si už bábätká predávať v obchode?“
„Nieeee.“
„Skús znova hádať a ja ti budem pomáhať.“
„Ninkina maminka má veľké bruško.“
„Prečo má veľké bruško?“
- Týmto spôsobom pokračujeme pokiaľ sa dieťa pýta. Nepúšťame sa do tém, ktoré samo neosloví. Je možné použiť zjednodušenú paralelu semienka, pretože sa snažíme prispôsobiť mentálnej kapacite dieťaťa. Ak by sme ho zahrnuli detailmi, nevstrebe ich. Môžeme si byť istí, že za čas nadviaže tam, kde s otázkami skončilo. Ak dostane odpovede, na ktoré sa pýtalo, potrvá nejaký čas, kým ich spracuje a príde s ďalšou otázkou.
- U staršieho, povedzme pubertálneho dieťaťa, si taktiež overujeme koľko chce počuť, koľko je schopné vstrebať a za túto hranicu nejdeme. Je vyslovene žiaduce, aby sme ako dospelí boli natoľko kompetentní a stabilní, že sa nezačervenáme ani pri intímnych témach. Ak uspokojíme zvedavosť, získame jeho dôveru. Ak mu budeme hovoriť nepravdy, polopravdy alebo sa budeme cítiť trápne, je možné, že dieťa sa už na nás neobráti. Pokúsme sa teda odľahčiť situáciu, pýtať sa a neisť ďalej, ako dieťa chce počuť.
5. Čo treba dieťaťu zdôrazniť, prípadne čo vynechať?
Vynechávame detaily, na ktoré sa dieťa nepýta. Zdôraznila by som, najmä u starších, pubertálnych detí, kontext lásky. Deti radi počúvajú aj o tom, ako sa maminka s oteckom zoznámili. U pubertálnych detí je vhodné byť v súvislosti so sexualitou otvorený, napríklad rozprávať o vlastných dilemách. Samozrejme stále platí, že vhodným spôsobom a len v prípade, že sa pýtajú. Mnohí by chceli mať s dieťaťom dôverný vzťah, no zamyslime sa, či im vieme dať pocit dôverného zdieľania.
