Veľká noc patrí spolu s Vianocami k najvýznamnejším a najkrajším obdobím v roku. Veľkonočné slávnosti sú pohyblivými sviatkami, ktoré sa u nás podľa cirkevných zvyklostí slávia vždy prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Veľká noc má pôvod v starožidovskom sviatku pesah a na Slovensku je výrazne spojené s kresťanstvom. K slovenským veľkonočným sviatkom patrí i bohatá ľudová tradícia. Poznáte niektoré zo starých veľkonočných symbolov a obyčajov? Dodržujete nejaké z nich?
Veľkonočná symbolika a zvyklosti sa tradujú nespočetnými generáciami. Kresťanská Veľká noc sa v minulosti prekrývala s pohanskými oslavami príchodu jari, a tak je dnešná ľudová tradícia zmesou prvkov z rôznych období. I keď sa veľkonočné zvyky obvykle v regiónoch líšia, niektoré tradície a symboly sú známe väčšine. Ako vyzerajú slovenské veľkonočné sviatky?
Veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou a končí sa Veľkonočnou nedeľou. Oslavy však pokračujú až do pondelka. Prvým z významných dní v tomto týždni je Zelený štvrtok, ktorým sa oficiálne ukončuje štyridsaťdňový predveľkonočný pôst. Už k tomuto dňu sa viažu určité zvyklosti. Kedysi sa ľudia na Zelený štvrtok umývali rannou rosou pri východe slnka, aby odohnali od seba všetky choroby. Tiež sa tradovalo, že v tento deň nemáte nikomu nič požičiavať, aby ste po zvyšok roka žili v hojnosti. K Zelenému štvrtku patrila a dodnes v mnohých domácnostiach patrí i „zelená“ kuchyňa. Jedla sa totiž prevažne zelená strava, napríklad špenát či kapusta, ktorá vám mala zaručiť zdravie po celý rok.
Po Zelenom štvrtku nasleduje Veľký piatok. Kresťania si v tento deň pripomínajú ukrižovanie Ježiša. Na Veľký piatok bolo zvykom nepracovať, neprať bielizeň či nenarábať s hlinou, pretože sa verilo, že by bola zmáčaná Ježišovou krvou. Dnes je Veľkonočný piatok dňom pracovného pokoja. Vo väčšine domácností sa dodnes dodržuje piatkový pôst, pripravujú sa múčne, zemiakové či strukovinové jedlá bez mäsa.
Biela sobota je podľa kresťanskej tradície deň, keď bol Ježiš pochovaný do hrobu. Týmto dňom sa končí aj piatkový pôst. V sobotu je zvykom chystať obradné jedlá, napríklad varené vajíčka, údené mäso, zemiakový šalát, piecť kysnuté koláče či barančeka. Práve baranček je jedným z najznámejších symbolov Veľkej noci. Viete si azda predstaviť veľkonočné sviatky bez tejto výbornej pochúťky? Napadlo vám však niekedy, prečo pečieme dobroty v tomto tvare? Malé ovečky majú stelesňovať čistotu, bezbrannosť, nevinnosť a úprimnosť. Sú symbolom nového života, jari a kolobehu života. V kresťanstve predstavuje baranček samotného Ježiša.
Počas Bielej soboty sa zvykne aj dôkladne upratovať a zdobiť príbytok. Muži sa do upratovania obvykle nehrnú, a tak pletú aspoň veľkonočné korbáče. Ženy a dievčatá sa zase venujú zdobeniu kraslíc, ktoré patria k najstarším symbolom veľkonočných sviatkov. Určite sa niekoľko nádherne zdobených vajíčok vyníma aj u vás doma. Možno vás prekvapí, že veľkonočné kraslice sú pôvodne pohanským znakom, prostredníctvom ktorého ľudia vítali jar pri slávnostných rituáloch. V kresťanskom náboženstve symbolizujú znovuzrodenie. V minulosti sa preto najčastejšie maľovali červenou farbou, ktorá mala pripomínať Ježišovu krv.
Okrem košíka kraslíc je zvykom mať na stole i vázu s bahniatkami. Túto obyčaj sme si trošku prispôsobili. Pôvodným veľkonočným symbolom je totiž palmová ratolesť, ktorou mal byť Ježiš vítaný po zmŕtvychvstaní. Keďže u nás však palmy nerastú, ľudia si ako tento symbol zvolili bahniatka, ktoré začínajú rásť v tomto období. Po posvätení majú ochraňovať domácnosť.
V minulosti mal na Bielu sobotu významnú úlohu oheň, ktorý oplýval magicko-ochrannou silou. Zapaľovala sa napríklad veľkonočná svieca, tzv. paškál, ale aj veľké vatry. Popolom posypané polia mali byť ochránené pred neúrodou, uhlíky za trámami domov mali zase chrániť príbytok pred ohňom.
Veľkonočná nedeľa je najväčším kresťanským sviatkom, ktorý oslavuje Ježišovo zmŕtvychvstanie. Tento radostný deň bol vždy dňom hojnosti. Kedysi chodili všetci ľudia na rannú omšu do kostola a nechávali posväcovať svoje jedlá. Dnes tento zvyk väčšina z nás pravdepodobne vynecháva, no bohato prestretým stolom sa môže pochváliť každý z nás.
I keď množstvo zvykov a tradícií viažucich sa k Veľkej noci upadlo do zabudnutia, veľkonočná šibačka je známa všetkým. Oblievanie dievčat v skorých ranných hodinách a šibanie korbáčom je stále obľúbenou tradíciou. Podľa ľudových povier má studená voda a dotyk čerstvých prútov korbáča zabezpečiť dievčaťu krásu, mladosť, zdravie a sviežosť. Za túto „službu“ bolo zvykom dávať mládencom pohostenie, maľované vajíčka a stužku na korbáč. V niektorých krajoch Slovenska je bujará šibačka zvykom dodnes. Inde šibači navštevujú už len najbližšiu rodinu a vedro s vodou nahradili príjemnou voňavkou.
