Malé deti nás vedia okúzliť svojou nevinnosťou, bývajú nežné a roztomilé. U starších si však už sem-tam začneme uvedomovať, že v našej výchove nebolo niečo správne. Odrastenejší potomkovia vedia byť pekne tvrdohlaví a potrápiť naše nervy. Ako napraviť, čo sme už stačili pokaziť, a vrátiť rodinné vzťahy do normálu? Na všetko máme odpoveď.
Na Vaše otázky odpovedá PhDr. Ľubica
Kurucová z agentury Avedonna.
Dobrý deň, mám problém s desaťročným synom. Vychovávam ho prakticky sama, pretože sme sa s jeho otcom pred šiestimi rokmi rozviedli. A on, aj keď ma má rád, začal byť hrozne vzdorovitý, až agresívny. Po učiteľke v škole napríklad nedávno hodil pastelky, keď mu niečo vysvetľovala. So mnou sa učiť odmieta, prakticky celé dni chce tráviť pri počítači. Viem, že je to asi moja vina, ale veľmi si s ním neviem rady. Ako ho prinútiť k nejakej aktivite? Nadchnú ho totiž len výlety do zábavných parkov pre deti, inak nič. Kamarátov veľa nemá. Čo mám urobiť inak? Mám byť prísna a autoritatívna? Bojím sa, že som vo výchove zlyhala. Ďakujem.
Milá mamička, myslím si, že jediná chyba, ktorú vo výchove svojho syna robíte, je, že vychovávate svojho syna ako matka a mentalitou žena. Bohužiaľ, s podobným problémom sa v poradni stretávam často. Keď príde pre radu mamička s podobným problémom, aký máte Vy sama, už vopred viem, že dieťa je z rozvedenej rodiny a vychováva ho iba matka, prípadne s pomocou babičky. Moja rada je stanoviť si pravidlá, ktoré musí Váš syn rešpektovať. Napr. dvakrát v týždni vyniesť kôš – stanovte si spoločne dni a on to musí dodržať. Za problémy v škole musí byť potrestaný (napr. zákazom milovaného počítača). Predovšetkým Vy sama musíte stanovený trest dodržať, ale rovnako musíte svojho chlapca za maličkosti nahlas a opakovane pochváliť. Nájdite si pravidelne čas, kedy sa spolu porozprávate, spoznáte jeho problémy. V jeho veku ich má určite veľa (škola, spolužiaci, atď.).
Pýtate sa, či byť prísna a autoritatívne? Skôr dôsledná v trestaní, ale aj v pochvalách. Pochvala je pre dieťa veľkou motiváciou. Moja ďalšia rada je navštíviť školského psychológa a dochádzať na pravidelné konzultácie. Držím Vám palce.
Dobrý deň, trápia ma vzťahy medzi mojimi dcérami. Je medzi nimi päťročný odstup a bohužiaľ sa vôbec nemusia. Nedokážu spolu vyjsť, stále sa bijú a hádajú, odmietajú sa spoločne hrať. Vážne mám strach, že sa nemajú rady. Pretože my sme s mojimi súrodencami vždy držali pri sebe, ale moje dcéry na seba vedome donášajú a žalujú, čo zo svojho detstva nepoznám. Ako ich mám nasmerovať, aby si jedna druhú vážili a stále sa nezhadzovali? Majú jedenásť a šesť rokov. Ďakujem za odpoveď.
Vážená mamička, tu ide o klasický príklad súrodeneckej rivality. Myslím si, že staršia dcéra má pocit, že ochraňujete mladšiu, a mladšia dcéra, že dávate za pravdu staršej a múdrejšej. Vy sama viete, že to tak nie je, preto sa snažte trestať a chváliť vždy otvorene a odôvodniť, prečo tak robíte. Snažte sa nenadávať, ale buďte zásadová! Napr. určite presný rozpis upratovania v izbičke – ktorá z dievčat a kedy. Ak na seba chodia žalovať, tak naznačte, že žalovanie je zlá charakterová vlastnosť a môžete ju potrestať (zákazom niečoho obľúbeného). Myslím, že ich rivalita neskončí, ale budete prekvapená, až budú dievčatá zrelšie a staršia dcéra pôjde študovať. Ich ciele sa zmenia, rivalita bude pomaly ustupovať a v dospelosti k sebe možno nájdu sesterský, tolerantný vzťah. Píšete, že máte strach, či sa dievčatá majú rady? Určite majú. Keby v škole niektorej z nich ublížila spolužiačka alebo spolužiak, zistíte, že dievčatá držia spolu ako správne sestry.
V dnešnej poradni sa dočítate, aké môžete Vašim deťom nastaviť pravidlá, aby mala ich výchova zmysel.
