Myslela som si, že kojenie je úplne prirodzené a tešila som sa, ako si ho od začiatku budem užívať. Ostala som však prekvapená, keď som zistila, že to tak hladko nepôjde.
Na začiatku sa všetko točí okolo kojenia. Buď máte málo mlieka alebo príliš veľa, alebo vás to bolí, alebo vaše dieťatko málo papá a nepriberá. Nepoznám asi mamičku, ktorá by celú túto „vedu“ nemusela riešiť. Samozrejme každý v okolí sa vám snaží pomôcť, takže vyznať sa v tom všetkom dá naozaj zabrať. Preto je asi najlepšie obrátiť sa rovno na laktačnú poradkyňu.
Dieťa sa rodí s prirodzenými inštinktmi a jedným z nich je aj sací reflex. Je super, že ten malý človiečik ho presne pozná. Nechápem však , prečo mu zabudli vložiť do genetickej informácie aj spôsob, akým ho má vykonávať. Najlepšie by bolo, keby to robil pekne kultivovane, s pravidelnou pauzou v brade, so spodnou perou vonku a ideálne v priečnej polohe. 🙂 Určite celú túto teóriu dobre ovládate, len v praxi to nebýva až taká sranda. Dostať dieťatko do správnej polohy a ešte sa pritom cítiť pohodlne. Pripadalo mi to absolútne nemožné. A ešte tie články o tom, aké je kojenie úžasné, že si ho dokonca máte aj užívať. No jasné, tá osoba asi nikdy nekojila, pomyslela som si.
Môj krpec sa vyznačoval výrazným inštinktom, nie však sacím, ale loveckým. Predstavte si nasledovnú situáciu: Konečne ste sa pohodlne usadili, jeden vankúš pod rukou, druhý za sebou, vystretý chrbát a pohár s vodou po ruke. Začínate mu núkať mliečko v ideálnej polohe a spôsobom, aký ste sa dočítali. A on vtedy vyštartuje! Zbadá korisť a chmat, potom sa odtrhne a znova zaútočí… Toto sa opakovalo niekoľkokrát, až kým ho to neprestalo baviť alebo sa úplne neunavil. On naozaj nejedol, on lovil. Dostať korisť rovno do úst, bola pre neho totálna nuda. Jednoducho mu to tak nechutilo, ako keď si ju ulovil sám. A tak sa kŕmenie podobalo skôr na súboj, kto z koho. Samozrejme vždy vyhral! Boľavé prsníky sú totiž stále lepšia voľba ako hladné dieťa. 🙂
Našťastie sme sa časom naučili spolupracovať. Skúšala som to najprv dohováraním, ale nepomáhalo. Tak som ho k sebe musela pevne pritisnúť, aby nemal na výber. Po druhom mesiaci sa to celé výrazne zlepšilo. Už sme sa úplne spoznali. Vždy som ho nechala nech si korisť uloví, ale dostal len jeden pokus. Od momentu, kedy jedával poležiačky, som si to dokonca začala aj užívať.
Teraz, keď papá, niekedy sa odtrhne a pozrie sa mi do očí. Zadívam sa neho a on sa šibalsky usmeje a pokračuje v jedení. Sú to tie najkrajšie okamihy dňa.
Už viem, že sa oplatilo byť trpezlivá. Ak zvládnete tie náročné začiatky, čakajú vás skutočne nádherné a jedinečné okamihy. Ak to však napriek všetkej snahe nejde, tak sa na to vykašlite. Určite nemá význam pretrpieť celé obdobie kojenia. To si ho radšej vychutnajte s fľašou v ruke, ale s úsmevom na tvári. Dieťatko aj tak najviac potrebuje spokojnú a šťastnú mamu.
